DeletedUser
Guest
Marie Roalstad
Narodila som sa, keď ôsmy mesiac pohasínal na ranči u dona Juanita. Bol to veľmi dobrý človek, láskavý ku poddaným a spravodlivý voči odsúdeným. Pracoval totiž na miestnom súde. A tým sa to vlastne začalo. Tentoraz súdil istého zlodeja, ktorý sa pokúsil ukradnúť zlato pri prevoze. Všetky dôkazy svedčili proti odsúdenému. Keďže zabil dvoch strážnikov, mal byť obesený na šibenicu. Ale môj otec bol milostivý a dal mu iba doživotie. To bola chyba. Otec totiž nevedel že odsúdený velí najkrvavejšej bande tu v okolí. Tá sa ho prirodzene pokúšala oslobodiť. V tú osudnú noc, banda vylomila mreže na jeho cele a vyslobodila väzňa. Otec to všetko videl, a vybehol zo svojej kancelárie aby ich zastavil. Ďalšia chyba. Banda nemala zľutovanie nad žiadnym životom. Preto pre nich nebol problém zasiahnuť otca priamo do srdca. Jeho výkrik mi dodnes znie v ušiach. Mala som vtedy 12 rokov. Plakala som celé dni. Ale mama ma prehovárala aby som na to zabudla, že ma to ničí, že mi ho to už nevráti... Nenávidela som ju preto. Raz asi po 4 rokoch, keď som mala v pláne ísť položiť otcovi kvety na hrob, mama mi kázala ísť po vodu pre kone. Keď som jej začala odvrávať, tak mi vylepila. Vtedy som ušla. Bolo to posledný raz, čo som mamu videla. Vtedy som to ešte nevedela. Po odchode z ranča som si založila podnik. Bol to len malý klub kde chodilo pár opilcov z okolia, ale na živobytie mi to stačilo. Po niekoľkých rokoch som sa rozhodla, že zájdem na mamin ranč. Tam som zistila, že mama zomrela pred pár týždňami. Od miestnych som sa dozvedela, že pred smrťou veľmi veľa pila a hrala hazardné hry. V testamente mi zanechala obrovské dlhy. Navyše, keď som sa vrátila domov, našla som podnik v plameňoch. Vtedy som myslela len na jedno. Chcela som sa zabiť. Išla som do konkurenčného saloonu a poriadne som sa opila. Tam som stretla mladého kowboja, z ktorým sme si hneď padli do oka. Keď sa dozvedel o mojich problémoch, neváhal a sľúbil mi pomoc. hneď v ten deň zvolal partiu robotníkov a onedlho môj podnik znovu stál. Dokonca ešte krajší ako doteraz. Ale problém bol v tom, že po tom požiari tam nevstúpila ani noha. A týmto vás chcem požiadať o pomoc. Po matkinej smrti mi nezostalo ani na chleba. Prosím vás navštívte bar U STARÉHO BIZÓNA. Je to miesto, kde si každý poriadny chlap príde na svoje. Kocky, poker, pekné dievčatá. Po tom požiari som si dala záležať skutočne na všetkom. Príďte to vyskúšať!! Nezabudnite: U STARÉHO BIZÓNA.
Narodila som sa, keď ôsmy mesiac pohasínal na ranči u dona Juanita. Bol to veľmi dobrý človek, láskavý ku poddaným a spravodlivý voči odsúdeným. Pracoval totiž na miestnom súde. A tým sa to vlastne začalo. Tentoraz súdil istého zlodeja, ktorý sa pokúsil ukradnúť zlato pri prevoze. Všetky dôkazy svedčili proti odsúdenému. Keďže zabil dvoch strážnikov, mal byť obesený na šibenicu. Ale môj otec bol milostivý a dal mu iba doživotie. To bola chyba. Otec totiž nevedel že odsúdený velí najkrvavejšej bande tu v okolí. Tá sa ho prirodzene pokúšala oslobodiť. V tú osudnú noc, banda vylomila mreže na jeho cele a vyslobodila väzňa. Otec to všetko videl, a vybehol zo svojej kancelárie aby ich zastavil. Ďalšia chyba. Banda nemala zľutovanie nad žiadnym životom. Preto pre nich nebol problém zasiahnuť otca priamo do srdca. Jeho výkrik mi dodnes znie v ušiach. Mala som vtedy 12 rokov. Plakala som celé dni. Ale mama ma prehovárala aby som na to zabudla, že ma to ničí, že mi ho to už nevráti... Nenávidela som ju preto. Raz asi po 4 rokoch, keď som mala v pláne ísť položiť otcovi kvety na hrob, mama mi kázala ísť po vodu pre kone. Keď som jej začala odvrávať, tak mi vylepila. Vtedy som ušla. Bolo to posledný raz, čo som mamu videla. Vtedy som to ešte nevedela. Po odchode z ranča som si založila podnik. Bol to len malý klub kde chodilo pár opilcov z okolia, ale na živobytie mi to stačilo. Po niekoľkých rokoch som sa rozhodla, že zájdem na mamin ranč. Tam som zistila, že mama zomrela pred pár týždňami. Od miestnych som sa dozvedela, že pred smrťou veľmi veľa pila a hrala hazardné hry. V testamente mi zanechala obrovské dlhy. Navyše, keď som sa vrátila domov, našla som podnik v plameňoch. Vtedy som myslela len na jedno. Chcela som sa zabiť. Išla som do konkurenčného saloonu a poriadne som sa opila. Tam som stretla mladého kowboja, z ktorým sme si hneď padli do oka. Keď sa dozvedel o mojich problémoch, neváhal a sľúbil mi pomoc. hneď v ten deň zvolal partiu robotníkov a onedlho môj podnik znovu stál. Dokonca ešte krajší ako doteraz. Ale problém bol v tom, že po tom požiari tam nevstúpila ani noha. A týmto vás chcem požiadať o pomoc. Po matkinej smrti mi nezostalo ani na chleba. Prosím vás navštívte bar U STARÉHO BIZÓNA. Je to miesto, kde si každý poriadny chlap príde na svoje. Kocky, poker, pekné dievčatá. Po tom požiari som si dala záležať skutočne na všetkom. Príďte to vyskúšať!! Nezabudnite: U STARÉHO BIZÓNA.