Neporaziteľná Jane-Nová Éra Neurónov

[DeletedUser132]

Ahojte prinášam vám po dlhej dobe daľší príbeh.Je to malé pokračovanie môjho obľúbeného seriálu Painkiller Jane.No s novým príbehom.Dúfam že čo to pochopíte a prajem príjemné čítanie!


Volám sa Jane Vascová.Pracujem vo vládnej jednotke na boj proti Neurom.Stala som sa dvojitou agentkou od vtedy čo my nasadili do ucha odpočúvadlo ktoré prinášalo informácie silnému neurovi menom Tom Assan.Matt povedal že až vtedy mám zapnúť odpočúvadlo keď sa sama rozhodnem.Ale keď ma oslobodil s pod dosahu Assana bola som veľmi šťastná no vedela som že moje schopnosti má ešte jeden Neurón ktorý sa ma snaží dostať.Teraz sedím v aute za volantom je Connor a rozmýšľam aká to pestrá budúcnosť ma čaká.Vraciame sa z Maďarska naspäť domov po náročnom mesiaci v ústave.,,Dobré ráno.Ako si sa nám vyspala v autíčku?“smial sa zo mňa Connor ale aspoň že doniesol raňajky do auta.,,Ja som spala tak dlho?“pýtam sa z otvorenými ústami dokorán.Casu na raňajky nebolo veľa a tak som sa s Connorom pobrala naspäť za Mattom a Johnom.,,Jane mám ďalší signál od neura.“Matt bol nervóznejší než býval.Pobrali sme sa opäť všetci do auta a hneď na miesto kde nás navigoval John.Ako hneď sme vystúpili z auta stála pred nami stará no málo rozpadnutá budova.,,Vascová po schodoch,Connor výťah ja idem na strechu!“Matt nám rozdal rozkazy a rozdelili sme sa na obsadenie budovy z ktorej chcel ten náš neurón strieľať na objekt.Skoro pri dverách bol prvý Matt.Ale neurona nikde.,,John je ešte tu ten signál neura?“pýtal sa trocha naštvane Connor.,,Ja ho nikde nevidím proste zmizol.“zúfalo naznačil John.,,Vrátme sa naspäť určite víde na povrch ak nás už zase nebude.“položila som svoj nápad ktorý bol v spočiatku hlúpy.No ostatným sa zapáčil natoľko že dali na mňa a pobrali sme sa naspäť na základnu.
,,Kto chce kávu?“pýtam sa unavených kolegov na zlepšenie nálady.Len John si zahundral popod nos.,,Káva,už je tu!“ako jediná z týmu mám dobrú náladu.,,Ludia,opäť signál sa obnovil!“kričal John ako zmyslov zbavený.,,Do auta a tentoraz ticho,jak myši.“Mattovi začínali dochádzať nervy z toho neurona a pre istotu zobral zo sebou aj očipovaciu zbraň.No ako sme už išli v aute tak sa už neurón zabezpečil.Pred nami vypukol požiar z horľaviny ktorú niesli do vedľajšieho obchodu.,,Ja tam idem hore.Matt daj mi čipovaciu zbraň.“vedela som že musím ísť tam sama aby som toho neura zastavila.Dvere sa mierne pootvorili a bežala som cez oheň čo mi nohy stačily.Neuron mal niečo divné na ušiach takže ma na šťastie vôbec nepočul.Ako som sa pohybovala po poschodí od dverí ku dverám všade bolo ticho no v jedných naraz buchot.Vykopla som dvere a prebrala neuronovi pušku.Po súboji som utrpela pár nepekných kopancov.Ale už od neviditeľného neura.Náhodou ako utekal dole po schodoch ho podkopol Connor aby spadol na zem no tentoraz sa obrátila zbraň.Hned čo len sa mi zahojili rany od dokopania bežala som na pomoc Connorovi.Neuron mu držal pri hlave pušku a ja zároveň na neurónovej hlave čipovaciu zbraň.Nastala hypotetická otázka:Mám očipovať toho neura ale zároveň zabije Connor či proste sa len vzdať?“výrila mi hlavou táto otázka.Ten neurón do mňa dobiedzal slovami:,,Jane Vascová vy nie ste nesmrteľná existuje najnovší neuron ktorý vás zabije spolu z vaším týmom.“po jeho slovách som nevydržala a strelila mu rovno čip do hlavy no stalo sa to čo nemalo.,,Connor,Connor prebuď sa!Matt ihneď pod sem som na 2.poschodí.Connora postrelil ten neuron.“kričala som ako zmyslov zbavená...

 

[DeletedUser132]

Neporaziteľná Jane-Nová Éra Neurónov pokračovanie 2

Kým som ho oživovala o 15 minút prišla záchranka.Vytieklo mu veľa krvi takže sa záchranári ponáhľali.Z Mattom ktorý bol vonku sme išli rovno za záchrankou do nemocnice.,,Jane si v posledných dňoch od vtedy čo sme sa vrátili z Maďarska si nejaká zvláštna.Som síce šéf vládnej jednotky ale viem vycítiť ak moji ľudia niečo skrývajú alebo sa pre niečo trápia.Tebe len tak z ničoho nič neprasknú nervy.“kamarátsky si ku mne v nemocnici prisadol Matt.Ja som sa mu nechcela priznať tak radšej budem dusiť v sebe trápenie.Postavila som sa bez slova a odišla do Connorovej izby čakať ho kým sa vráti z operačky.Co som stála von,práve priniesli Connora úplne zakrvaveného,dostala som tušenie že stratil veľa krvy.,,Prosím vás choďte preč sestrička vás zavolá keď budete môcť ísť do pacientovej izby.“vyhnal ma doktor z nepríjemným hlasom.Dnes mám za sebou už tri kávy a štvrtá mi nijak nepomôže.Ale aspoň čaj by padol v tento otrasný deň.Ako som stála pri automate niekto zo zadu ma potľapkal po pleci.,,Stále sa trápiš Jane?“a predsa som spoznala že je to John.,,Dáš si čaj?“ponúkam priateľa s malým úsmevom na tvári.Spolu sme si sadli na najbližšiu lavičku pri Connorovej izbe.,,Mám tušenie že ten neuron pracoval pre Toma Assana.Ja sa nikdy nemýlim.“naskočil úsmev na Johnovej tvári.,,Títo nový neurovia určite budú už len pracovať pre Toma Assana.Ja som ešte nezapla odpočúvadlo ktoré mám v uchu. Isté podozrenie môže aj na mňa upadať.“pomaly som s prestávkami dopíjala čaj.V tom vyšiel doktor z Connorovej izby a bolo cítiť že môžeme vojsť dnu.,,Idem po Matta zatiaľ ťa nechám z Connorom samú.“usmial sa John ako keby mal niečo za ľubom no ponáhľal sa ku Mattovi.Sadla som si opatrne no trocha i hlučne.Pípanie strojov,videnie ako váš dobrý priateľ leží na posteli a je už aspoň mimo ohrozenia života hrozne deprimuje.,,Jane,ty zato nemôžeš že ma postrelili.“pobozkal ma už i tak hrozne slabý Connor.,,Klop,klop môžeme vojsť?“spýtal sa Matt ako keby sa nič nestalo.Mierne pootvorené dvere prinášali vánok čistého vzduchu.O hodinu keď už skončili návštevné hodiny vyhnal nás doktor z izby aby sme nerušili pacienta.Každý sa pobral domov tam kde to bolo myslené domovom.V pláne ísť spať som nemala.Zabarikadovaná,s čajom a zapnutou telkou vo svojom byte som si užívala to čo život prinášal.Pomaly ako viečka padali zazvonil mi opäť mobil.,,To už sa fakt nevyspím?“ozvala som sa do telefonu.,,Ahoj,John opäť chytil signál Toma Assana teraz mi volal.O chvíľu som na základni.“v rýchlosti už len Matt zložil telefón.Ked som sa pozrela na hodinky veľmi sa mi nechcelo no práca volá.,,Nie si jediná kto nie je vyspatý.“rozhovoril sa v takúto neskorú hodinu John.,,Signál pochádza z Vonoteku.Ved vieme že Assan je ich riaditeľom.Zajtra prepustia Connora takže sa tam opäť votrieme do firmy.“rozprával ďalej John.Ráno sme všetci vyspaný do ružovúčka išli po nášho pacienta.On sa už aj pobalil zo slovami keď sme k nemu prišly:,,Ja sa tu už nikdy nevrátim.“nasadli sme do auta cestou sme sa opäť vrátili na základnu.,,Jane,tu máš falošní preukaz ktorý používajú vo Vonoteku.“zývol si John.,,Ja si na tú tvoju rýchlosť nikdy nezvyknem.Ale už idem do toho Vonoteku.“a pobrala som sa tam kde som už raz prežila pád zo 40.poschodia.Pred budovou boli ľudia rovnaký ako keď som ich sledovala od malička.,,Jane,zmizol mi signál Assana ale použil som termovíziu cez satelit takže je na 83.poschodí v levele tri.Jane?“ja som sa už neozývala.,,Toto sa stať nemalo!Assan ju už ovláda cez signál jej odpočúvadla.John napoj sa na jeho signál skúsime Jane prebrať.“dochádzali Mattovi zase nervy.John sa napichol a prihovoril sa mi Connor.,,Voláš sa Jane Vascová,pracuješ pre tajnú vládnu jednotku DEA.Pred mesiacom si stratila Melindu lebo ju zabili pri jednej akcii.Vascová,preber sa!Tu je Connor!Vascová neblázni nechoď za Assanom!“kričal už zúfalí Connor.,,Máte smolu,zomriete všetci do jedného.“pozrela som do kamery,výzorovo som to ja ale v skutočnosti je to niekto úplne iný...