DeletedUser132
Guest
Ahojte prinášam vám po dlhej dobe daľší príbeh.Je to malé pokračovanie môjho obľúbeného seriálu Painkiller Jane.No s novým príbehom.Dúfam že čo to pochopíte a prajem príjemné čítanie!
Volám sa Jane Vascová.Pracujem vo vládnej jednotke na boj proti Neurom.Stala som sa dvojitou agentkou od vtedy čo my nasadili do ucha odpočúvadlo ktoré prinášalo informácie silnému neurovi menom Tom Assan.Matt povedal že až vtedy mám zapnúť odpočúvadlo keď sa sama rozhodnem.Ale keď ma oslobodil s pod dosahu Assana bola som veľmi šťastná no vedela som že moje schopnosti má ešte jeden Neurón ktorý sa ma snaží dostať.Teraz sedím v aute za volantom je Connor a rozmýšľam aká to pestrá budúcnosť ma čaká.Vraciame sa z Maďarska naspäť domov po náročnom mesiaci v ústave.,,Dobré ráno.Ako si sa nám vyspala v autíčku?“smial sa zo mňa Connor ale aspoň že doniesol raňajky do auta.,,Ja som spala tak dlho?“pýtam sa z otvorenými ústami dokorán.Casu na raňajky nebolo veľa a tak som sa s Connorom pobrala naspäť za Mattom a Johnom.,,Jane mám ďalší signál od neura.“Matt bol nervóznejší než býval.Pobrali sme sa opäť všetci do auta a hneď na miesto kde nás navigoval John.Ako hneď sme vystúpili z auta stála pred nami stará no málo rozpadnutá budova.,,Vascová po schodoch,Connor výťah ja idem na strechu!“Matt nám rozdal rozkazy a rozdelili sme sa na obsadenie budovy z ktorej chcel ten náš neurón strieľať na objekt.Skoro pri dverách bol prvý Matt.Ale neurona nikde.,,John je ešte tu ten signál neura?“pýtal sa trocha naštvane Connor.,,Ja ho nikde nevidím proste zmizol.“zúfalo naznačil John.,,Vrátme sa naspäť určite víde na povrch ak nás už zase nebude.“položila som svoj nápad ktorý bol v spočiatku hlúpy.No ostatným sa zapáčil natoľko že dali na mňa a pobrali sme sa naspäť na základnu.
,,Kto chce kávu?“pýtam sa unavených kolegov na zlepšenie nálady.Len John si zahundral popod nos.,,Káva,už je tu!“ako jediná z týmu mám dobrú náladu.,,Ludia,opäť signál sa obnovil!“kričal John ako zmyslov zbavený.,,Do auta a tentoraz ticho,jak myši.“Mattovi začínali dochádzať nervy z toho neurona a pre istotu zobral zo sebou aj očipovaciu zbraň.No ako sme už išli v aute tak sa už neurón zabezpečil.Pred nami vypukol požiar z horľaviny ktorú niesli do vedľajšieho obchodu.,,Ja tam idem hore.Matt daj mi čipovaciu zbraň.“vedela som že musím ísť tam sama aby som toho neura zastavila.Dvere sa mierne pootvorili a bežala som cez oheň čo mi nohy stačily.Neuron mal niečo divné na ušiach takže ma na šťastie vôbec nepočul.Ako som sa pohybovala po poschodí od dverí ku dverám všade bolo ticho no v jedných naraz buchot.Vykopla som dvere a prebrala neuronovi pušku.Po súboji som utrpela pár nepekných kopancov.Ale už od neviditeľného neura.Náhodou ako utekal dole po schodoch ho podkopol Connor aby spadol na zem no tentoraz sa obrátila zbraň.Hned čo len sa mi zahojili rany od dokopania bežala som na pomoc Connorovi.Neuron mu držal pri hlave pušku a ja zároveň na neurónovej hlave čipovaciu zbraň.Nastala hypotetická otázka:Mám očipovať toho neura ale zároveň zabije Connor či proste sa len vzdať?“výrila mi hlavou táto otázka.Ten neurón do mňa dobiedzal slovami:,,Jane Vascová vy nie ste nesmrteľná existuje najnovší neuron ktorý vás zabije spolu z vaším týmom.“po jeho slovách som nevydržala a strelila mu rovno čip do hlavy no stalo sa to čo nemalo.,,Connor,Connor prebuď sa!Matt ihneď pod sem som na 2.poschodí.Connora postrelil ten neuron.“kričala som ako zmyslov zbavená...
Volám sa Jane Vascová.Pracujem vo vládnej jednotke na boj proti Neurom.Stala som sa dvojitou agentkou od vtedy čo my nasadili do ucha odpočúvadlo ktoré prinášalo informácie silnému neurovi menom Tom Assan.Matt povedal že až vtedy mám zapnúť odpočúvadlo keď sa sama rozhodnem.Ale keď ma oslobodil s pod dosahu Assana bola som veľmi šťastná no vedela som že moje schopnosti má ešte jeden Neurón ktorý sa ma snaží dostať.Teraz sedím v aute za volantom je Connor a rozmýšľam aká to pestrá budúcnosť ma čaká.Vraciame sa z Maďarska naspäť domov po náročnom mesiaci v ústave.,,Dobré ráno.Ako si sa nám vyspala v autíčku?“smial sa zo mňa Connor ale aspoň že doniesol raňajky do auta.,,Ja som spala tak dlho?“pýtam sa z otvorenými ústami dokorán.Casu na raňajky nebolo veľa a tak som sa s Connorom pobrala naspäť za Mattom a Johnom.,,Jane mám ďalší signál od neura.“Matt bol nervóznejší než býval.Pobrali sme sa opäť všetci do auta a hneď na miesto kde nás navigoval John.Ako hneď sme vystúpili z auta stála pred nami stará no málo rozpadnutá budova.,,Vascová po schodoch,Connor výťah ja idem na strechu!“Matt nám rozdal rozkazy a rozdelili sme sa na obsadenie budovy z ktorej chcel ten náš neurón strieľať na objekt.Skoro pri dverách bol prvý Matt.Ale neurona nikde.,,John je ešte tu ten signál neura?“pýtal sa trocha naštvane Connor.,,Ja ho nikde nevidím proste zmizol.“zúfalo naznačil John.,,Vrátme sa naspäť určite víde na povrch ak nás už zase nebude.“položila som svoj nápad ktorý bol v spočiatku hlúpy.No ostatným sa zapáčil natoľko že dali na mňa a pobrali sme sa naspäť na základnu.
,,Kto chce kávu?“pýtam sa unavených kolegov na zlepšenie nálady.Len John si zahundral popod nos.,,Káva,už je tu!“ako jediná z týmu mám dobrú náladu.,,Ludia,opäť signál sa obnovil!“kričal John ako zmyslov zbavený.,,Do auta a tentoraz ticho,jak myši.“Mattovi začínali dochádzať nervy z toho neurona a pre istotu zobral zo sebou aj očipovaciu zbraň.No ako sme už išli v aute tak sa už neurón zabezpečil.Pred nami vypukol požiar z horľaviny ktorú niesli do vedľajšieho obchodu.,,Ja tam idem hore.Matt daj mi čipovaciu zbraň.“vedela som že musím ísť tam sama aby som toho neura zastavila.Dvere sa mierne pootvorili a bežala som cez oheň čo mi nohy stačily.Neuron mal niečo divné na ušiach takže ma na šťastie vôbec nepočul.Ako som sa pohybovala po poschodí od dverí ku dverám všade bolo ticho no v jedných naraz buchot.Vykopla som dvere a prebrala neuronovi pušku.Po súboji som utrpela pár nepekných kopancov.Ale už od neviditeľného neura.Náhodou ako utekal dole po schodoch ho podkopol Connor aby spadol na zem no tentoraz sa obrátila zbraň.Hned čo len sa mi zahojili rany od dokopania bežala som na pomoc Connorovi.Neuron mu držal pri hlave pušku a ja zároveň na neurónovej hlave čipovaciu zbraň.Nastala hypotetická otázka:Mám očipovať toho neura ale zároveň zabije Connor či proste sa len vzdať?“výrila mi hlavou táto otázka.Ten neurón do mňa dobiedzal slovami:,,Jane Vascová vy nie ste nesmrteľná existuje najnovší neuron ktorý vás zabije spolu z vaším týmom.“po jeho slovách som nevydržala a strelila mu rovno čip do hlavy no stalo sa to čo nemalo.,,Connor,Connor prebuď sa!Matt ihneď pod sem som na 2.poschodí.Connora postrelil ten neuron.“kričala som ako zmyslov zbavená...