DeletedUser
Guest
Cez okno saloonu dopadá svetlo na stol pri ktorom sedí Henry a všetci ho dychtivo sledujú..Jeho zarosené oči presviedčajú poslucháčov že sa mu vracajú spomienky na ich prvý den vdakyvzdania...Ešte raz sa zhlboka nadýchne...
Písal sa rok 1620...Bol som na lodi MAYFLOWER a aj ked som nevedel prečo všetci opúšťame europu, tešil som sa na nové dobrodružstvo..vedel som že plávame do novoobjavenej zemi-Ameriky.Príbehy ktoré sme počúvali v anglicku boli neuveritelné...V myšlienkach na ne ma zrazu vytrhol hlas zvonu ktorým oznamovali blížiacu sa zem...Hlas zvona zrazu preruší salva z diel.Nedaleko od nás dopadajú delové gule z holandskej kolonie Nový Amsterdam.Nie sme vítaní.Kapitán lode ihned obracia lod.Plavíme sa další den a nachádzame idealnu zátoku pre prístav.Vylodíme sa a zopár mužov vrátane mojho otca idú preskumať okolie.Do večera máme postavený tábor ktorý nám poskytne útočište.Nikde naokolo žiadna civilizácia len divá,krásna príroda.Prijímame jej dary v podobe rýb,jelenov a inej zveri.Ale časom zisťujeme že sa naše zásoby mínajú...Za chvílu je tu zima a bude čím dalej horšie nájsť potravu pre všetkých.Jeden večer ked sme sedeli pri táborovom ohni zazdalo sa mi že počujem nedaleko v lese šelest.Ostrím zrak ale oslepený ohnom nevidím vobec nič.Hned ráno ako sa rozvidnelo mi to nedalo a išiel som sa pozrieť nato miesto odkial ten šelest bolo počuť.Na moje prekvapenie tam boli ludské stopy!Večer som sa skryl aj s otcom blízko toho miesta a čakali sme nezvanú návštevu..po troch hodinách počujeme prasknutie vetvičky.Zbystríme pozornosť..Zrazu zbadáme indiána ktorého tvár osvetluje svetlo ohna...Je starý a skúseným okom sleduje zvyšok tábora.Otočím sa na otca ale jeho nikde.Zrazu si všimnem ako niečo blyslo u indiánovho krku...Bol to nož.Nož mojho otca.Vzal indiána a šiel smerom k táboráku.Všetci ostali v nemom úžase.Otec pokynul indiánovi aby si sadol k ohnu,ponúkol ho polievkou.Kedže bolo už celkom chladno indián opatrne posrkuje polievku a očami sleduje pohyb každého okolo ohna.Niečo sa ho pýtajú ale on ničomu nerozumie.Na oplátku niečo hovorí ale to mu zase nerozumieme my.Zrazu sa z lesa strhne taký rev že som ostal chvílu ako skamenený.Z lesa sa vyrútilo asi sto indiánov s lukmi,tomahawkami a kopijami..Pri takej presile i ked s pár mušketami nemáme šancu.V tom sa postaví starý indián a zdvihne ruku.Nastane ticho.Hovorí niečo indiánom.Potom sa otočí smerom k nám dvihne ruku a odchádza spolu s nimi...Prešli dva mesiace od tohto zážitku.V tábore vládla bezmocná nálada.Trpeli sme už niekolko dní hladom a zimou...Z lesa k nám stlmene prichádza zvláštny hukot.Silnie čím dalej tým viac.Bezradne pozeráme jeden na druhého a zrazu vidíme tlupu indiánov ako sa k nám rúti na konoch.V čele vidíme náčelníka...Je to on!Ten starý indián!Zastavuje pri nás zdvihne ruku na pozdrav.Udivene mu zamávame.zakričí na indiánov a tí nosia divinu,zverinu,kukuricu,zemiaky a iné dobroty.Na oplátku im dávame brnenie,šaty a nejaké maličkosti..K náčelníkovi pristúpi malý indián.Starý indián ukáže na seba a hovorí Tha-Shun-Ka otočí sa na malého chlapca a vraví: Wau-Pee.Bol to jeho syn.Otec sa predstaví,ukáže na mna a hovorí:Hen-Ry...Potom sme si všetci posadali okolo ohna a najedli sme sa.Pečené moriaky boli fantastické..Ostali u nás ešte tri dni.Ukázali nám ako hlinou a slamou zatepliť drevené príbytky,kde hladať zver a ryby..Ak by ich nebolo pravdepodobne by sme zahynuli..Odvtedy každoročne robíme túto večeru s moriakom aby sme vzdali vdaku tímto ludom a oslávili našu každoročnú úrodu...Priatelsky potlapká Waupeeho a utrie si slzu...Takto.Presne takto začalo ich priatestvo.Z tábora sa stalo známe mesto Conclave of Shadows a stále udržuje priatelstvo s domorodými indiánmi a chráni ich pred cudzími bledými tvárami...
Písal sa rok 1620...Bol som na lodi MAYFLOWER a aj ked som nevedel prečo všetci opúšťame europu, tešil som sa na nové dobrodružstvo..vedel som že plávame do novoobjavenej zemi-Ameriky.Príbehy ktoré sme počúvali v anglicku boli neuveritelné...V myšlienkach na ne ma zrazu vytrhol hlas zvonu ktorým oznamovali blížiacu sa zem...Hlas zvona zrazu preruší salva z diel.Nedaleko od nás dopadajú delové gule z holandskej kolonie Nový Amsterdam.Nie sme vítaní.Kapitán lode ihned obracia lod.Plavíme sa další den a nachádzame idealnu zátoku pre prístav.Vylodíme sa a zopár mužov vrátane mojho otca idú preskumať okolie.Do večera máme postavený tábor ktorý nám poskytne útočište.Nikde naokolo žiadna civilizácia len divá,krásna príroda.Prijímame jej dary v podobe rýb,jelenov a inej zveri.Ale časom zisťujeme že sa naše zásoby mínajú...Za chvílu je tu zima a bude čím dalej horšie nájsť potravu pre všetkých.Jeden večer ked sme sedeli pri táborovom ohni zazdalo sa mi že počujem nedaleko v lese šelest.Ostrím zrak ale oslepený ohnom nevidím vobec nič.Hned ráno ako sa rozvidnelo mi to nedalo a išiel som sa pozrieť nato miesto odkial ten šelest bolo počuť.Na moje prekvapenie tam boli ludské stopy!Večer som sa skryl aj s otcom blízko toho miesta a čakali sme nezvanú návštevu..po troch hodinách počujeme prasknutie vetvičky.Zbystríme pozornosť..Zrazu zbadáme indiána ktorého tvár osvetluje svetlo ohna...Je starý a skúseným okom sleduje zvyšok tábora.Otočím sa na otca ale jeho nikde.Zrazu si všimnem ako niečo blyslo u indiánovho krku...Bol to nož.Nož mojho otca.Vzal indiána a šiel smerom k táboráku.Všetci ostali v nemom úžase.Otec pokynul indiánovi aby si sadol k ohnu,ponúkol ho polievkou.Kedže bolo už celkom chladno indián opatrne posrkuje polievku a očami sleduje pohyb každého okolo ohna.Niečo sa ho pýtajú ale on ničomu nerozumie.Na oplátku niečo hovorí ale to mu zase nerozumieme my.Zrazu sa z lesa strhne taký rev že som ostal chvílu ako skamenený.Z lesa sa vyrútilo asi sto indiánov s lukmi,tomahawkami a kopijami..Pri takej presile i ked s pár mušketami nemáme šancu.V tom sa postaví starý indián a zdvihne ruku.Nastane ticho.Hovorí niečo indiánom.Potom sa otočí smerom k nám dvihne ruku a odchádza spolu s nimi...Prešli dva mesiace od tohto zážitku.V tábore vládla bezmocná nálada.Trpeli sme už niekolko dní hladom a zimou...Z lesa k nám stlmene prichádza zvláštny hukot.Silnie čím dalej tým viac.Bezradne pozeráme jeden na druhého a zrazu vidíme tlupu indiánov ako sa k nám rúti na konoch.V čele vidíme náčelníka...Je to on!Ten starý indián!Zastavuje pri nás zdvihne ruku na pozdrav.Udivene mu zamávame.zakričí na indiánov a tí nosia divinu,zverinu,kukuricu,zemiaky a iné dobroty.Na oplátku im dávame brnenie,šaty a nejaké maličkosti..K náčelníkovi pristúpi malý indián.Starý indián ukáže na seba a hovorí Tha-Shun-Ka otočí sa na malého chlapca a vraví: Wau-Pee.Bol to jeho syn.Otec sa predstaví,ukáže na mna a hovorí:Hen-Ry...Potom sme si všetci posadali okolo ohna a najedli sme sa.Pečené moriaky boli fantastické..Ostali u nás ešte tri dni.Ukázali nám ako hlinou a slamou zatepliť drevené príbytky,kde hladať zver a ryby..Ak by ich nebolo pravdepodobne by sme zahynuli..Odvtedy každoročne robíme túto večeru s moriakom aby sme vzdali vdaku tímto ludom a oslávili našu každoročnú úrodu...Priatelsky potlapká Waupeeho a utrie si slzu...Takto.Presne takto začalo ich priatestvo.Z tábora sa stalo známe mesto Conclave of Shadows a stále udržuje priatelstvo s domorodými indiánmi a chráni ich pred cudzími bledými tvárami...